O veľkej liečiteľskej úlohe Pána Ježiša je známy z mnohých biblických príbehov. Jedným z takýchto príbehov je stretnutie Pána a jeho učeníkov so slepcom.
Keď Ježiš kráčal po ceste, uvidel človeka slepého od narodenia. Jeho študenti nevedel pochopiť, prečo je tento muž od narodenia slepý. Pýtali sa svojho Pána, či to bolo trest Za svoje vlastné hriechy alebo možno za hriechy svojich rodičov. Ježiš odpovedal im však, že tu nejde o žiadny trest. Stalo sa to preto, aby Pán mohol zjaviť spásne pôsobenie Boh. Pán Ježiš lebo kým bol na zemi, musel naplno konať dielo toho, ktorý ho poslal na zem.
Potom vypľujete Ježiš na zem, urobil blato, ktoré namazal oči slepca muž. Potom mu prikázal, aby sa išiel umyť do neďalekého rybníka Siloam, čo aj urobil. Po umytí zistil, že sa stal veľkým zázrak a tomuto mužovi sa vrátil zrak. Ľudia, ktorí ho predtým poznali len ako slepého žobráka, sa čudovali, že je to ten istý muž. Lebo si mysleli, že je to len niekto pre neho podobnépretože si ho pamätali ako slepého. Vysvetlil ľuďom, ako sa to stalo zázrak. Rozprával príbeh o istom Ježišovi, ktorý mu natrel oči blatom a úplne ho uzdravil.
V uzdravujúcej moci Pána Ježiš ale neverili Farizeji (duchovní vodcovia). Nedali viera v božský pôvod Ježiša, a rozhodol sa vylúčiť zo synagógy všetkých, ktorí uznali, že Ježiš je Mesiáši. V skutočnosti farizeji preukázali slepotu, ale duchovnú slepotu.
