{"id":2363,"date":"2022-12-07T20:52:55","date_gmt":"2022-12-07T20:52:55","guid":{"rendered":"https:\/\/chrystus.pl\/?p=2363"},"modified":"2022-12-07T20:52:58","modified_gmt":"2022-12-07T20:52:58","slug":"patriarcha-athenagoras","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/chrystus.pl\/sk\/patriarcha-athenagoras\/","title":{"rendered":"Patriarcha Atenagoras"},"content":{"rendered":"<p class=\"wp-block-paragraph\">Atenagoras (rodn\u00fdm menom Aristokles Spyrou, 25. marca\/6. apr\u00edla 1886 - 7. j\u00fala 1972) bol ekumenick\u00fd kon\u0161tant\u00ednopolsk\u00fd patriarcha od 1. novembra 1948 do 7. j\u00fala 1972.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">\u017divotopisn\u00e9 \u00fadaje<br>Urodzi\u0142 si\u0119 25 marca\/6 kwietnia 1886 roku w Tsaraplanie (obecnie Vasiliko) w Epirze, kt\u00f3ry w tym czasie by\u0142 jeszcze terytorium Imperium Osma\u0144skiego. Jego ojciec, Mateusz, by\u0142 lekarzem, a matka, Helen, pochodzi\u0142a z Konitsy.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">W 1903 roku wst\u0105pi\u0142 do Szko\u0142y Teologicznej w Halkach. W 1910 roku uzyska\u0142 stopie\u0144 naukowy z teologii, zosta\u0142 mnichem i otrzyma\u0142 \u015bwi\u0119cenia diakonatu z r\u0105k metropolity Polikarpa z Elassony. Nast\u0119pnie pe\u0142ni\u0142 funkcj\u0119 archidiakona metropolity pelago\u0144skiego do 1918 r., kiedy to metropolia przesta\u0142a podlega\u0107 jurysdykcji patriarchatu. W 1919 roku \u00f3wczesny arcybiskup Aten Meletios Metaxakis zatrudni\u0142 go jako archidiakona i sekretarza archidiecezji. Po przewadze ruchu z 1922 r. zosta\u0142 sekretarzem &#8222;Zwi\u0105zku Pagliriki&#8221;, ruchu kochaj\u0105cych duchownych przyjaznych partii wenezuelskiej.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Biskup z Korfu<br>V decembri 1922, po\u010das revolu\u010dnej vl\u00e1dy N. Plastiras a e\u0161te ako diakon bol zvolen\u00fd za metropolitu Korfu a 22. decembra 1922 bol vysv\u00e4ten\u00fd za biskupa v metropolitnom kostole v At\u00e9nach.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">W tej Metropolii pozosta\u0142 przez siedem lat i wykaza\u0142 si\u0119 bogat\u0105 prac\u0105 organizacyjn\u0105, charytatywn\u0105 i wydawnicz\u0105. Podobno za jego czas\u00f3w ta Metropolia sta\u0142a si\u0119 pierwsz\u0105, kt\u00f3ra wyda\u0142a biuletyn informacyjny. Tam rozwin\u0105\u0142 przyjazne stosunki z katolickimi Korfianami i ich biskupem, protestantami, \u017bydami, Ormianami itd. W lipcu 1930 roku reprezentowa\u0142 Ko\u015bci\u00f3\u0142 Grecji na Kongresie Anglika\u0144skim w Lambeth.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Americk\u00fd arcibiskup<br>D\u0148a 13. augusta 1930 bol na n\u00e1vrh korintsk\u00e9ho metropolitu Damaskinosa zvolen\u00fd Sv\u00e4tou patriarch\u00e1lnou synodou za arcibiskupa Severnej a Ju\u017enej Ameriky.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Po\u010das svojho p\u00f4sobenia sa mu podarilo zjednoti\u0165 komunity rozdelen\u00e9 n\u00e1rodnostnou schizmou. V roku 1931 zorganizoval \u0161tvrt\u00e9 duchovn\u00e9 zhroma\u017edenie, ktor\u00e9 prijalo nov\u00fa \u00fastavu pre cirkevn\u00fa spr\u00e1vu. Zakladal a organizoval arcidiec\u00e9zne \u00farady, duchovn\u00e9 s\u00fady, katechetick\u00e9 \u0161koly a osobitn\u00fa pozornos\u0165 venoval v\u00fdstavbe kostolov a \u0161k\u00f4l. Zalo\u017eil D\u00e1my Filoptochos (1931), gr\u00e9cku pravosl\u00e1vnu teologick\u00fa \u0161kolu Sv\u00e4t\u00e9ho kr\u00ed\u017ea v Bostone (1937) na pr\u00edpravu duchovn\u00fdch a Akad\u00e9miu sv\u00e4t\u00e9ho Bazila v Garrisone v New Yorku (1944) na pr\u00edpravu katech\u00e9tov a ved\u00facich zborov.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Po\u010das svojho arcibiskupsk\u00e9ho p\u00f4sobenia v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch Atenagoras udr\u017eiaval dobr\u00e9 vz\u0165ahy so svojimi spolubratmi (Rusmi, Srbmi, Rumunmi) a pravosl\u00e1vnymi kres\u0165anmi, ale pestoval aj ve\u013emi bl\u00edzke vz\u0165ahy s popredn\u00fdmi osobnos\u0165ami krajiny, ako napr\u00edklad s prezidentsk\u00fdm p\u00e1rom Franklinom a Eleanor Rooseveltovcami a konkr\u00e9tne s prezidentom Harrym Trumanom.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Patriarch\u00e1t<br>Vo\u013eby<br>Po tom, ako bol kon\u0161tant\u00ednopolsk\u00fd patriarcha Maximos V. 18. okt\u00f3bra 1948 n\u00faten\u00fd odst\u00fapi\u0165, bol Atenagoras 1. novembra 1948 zvolen\u00fd za patriarchu ako Atenagoras I. Bol prv\u00fdm patriarchom, ktor\u00fd bol zvolen\u00fd bez predch\u00e1dzaj\u00faceho tureck\u00e9ho ob\u010dianstva, a to po implement\u00e1cii tureck\u00e9ho z\u00e1konn\u00e9ho dekr\u00e9tu 1092 z roku 1923, ale s predch\u00e1dzaj\u00facim s\u00fahlasom tureckej vl\u00e1dy. Prefekt Istanbulu mu preto na letisku po pr\u00edlete udelil tureck\u00e9 ob\u010dianstvo a tureck\u00fd pas s od\u00f4vodnen\u00edm, \u017ee jeho rodn\u00e9 mesto bolo v \u010dase jeho narodenia \u00fazem\u00edm Osmanskej r\u00ed\u0161e.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Konkr\u00e9tne 1. novembra 1948 bola zvolan\u00e1 Endemick\u00e1 synoda kon\u0161tant\u00ednopolsk\u00e9ho patriarch\u00e1tu, ktor\u00fa tvorilo 17 arcibiskupov. V troj\u010dlennom hlasovan\u00ed boli zast\u00fapen\u00ed aj ve\u013ek\u0148azi-pastieri spoza hran\u00edc Turecka: americk\u00fd arcibiskup Athenagoras, metropolita Dion\u00fdz z Methymnosu a metropolita Emmanuel z Caw. V\u0161etci traja z\u00edskali po 11 hlasov, pri\u010dom bolo \u0161es\u0165 pr\u00e1zdnych miest. Athenagoras bol zvolen\u00fd v druhom kole hlasovania, kde z\u00edskal 11 hlasov. Ostatn\u00e9 boli biele a poch\u00e1dzali od st\u00fapencov jeho hlavn\u00e9ho rivala, metropolitu Derkosa Joachima, ktor\u00e9ho tureck\u00e1 vl\u00e1da predt\u00fdm vyl\u00fa\u010dila z volebn\u00e9ho procesu. Ka\u017edop\u00e1dne tureck\u00e1 tla\u010d od za\u010diatku pova\u017eovala Atenagorovu vo\u013ebu za samozrejm\u00fa, dokonca uv\u00e1dzala po\u010det hlasov, ktor\u00e9 dostane.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Odlet z USA<br>Przed wyjazdem do Konstantynopola Athenagoras odby\u0142 d\u0142ugie tourn\u00e9e po prawie wszystkich wsp\u00f3lnotach prawos\u0142awnych w Ameryce, podaj\u0105c w swoich r\u00f3\u017cnych przem\u00f3wieniach tam zarys polityki, kt\u00f3r\u0105 b\u0119dzie prowadzi\u0142 i wzywaj\u0105c wszystkich do nowej krucjaty przeciwko komunizmowi, &#8222;naj\u015bwi\u0119tszej bitwy&#8221; \u015bwiata chrze\u015bcija\u0144skiego, jak to w\u00f3wczas okre\u015bli\u0142.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Konkr\u00e9tne koncom novembra 1948 v prejave na ve\u013ekom stretnut\u00ed duchovn\u00fdch v Bostone, ktor\u00e9 vysielali v\u0161etky americk\u00e9 m\u00e9di\u00e1, okrem in\u00e9ho zd\u00f4raznil:<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V\u0161ade okolo n\u00e1s sa rozp\u00fatavaj\u00fa b\u00farky ne\u0161\u0165astia a \u0161kodliv\u00fd duch de\u0161trukcie hroz\u00ed, \u017ee potop\u00ed na\u0161u slobodu svedomia, na\u0161e \u013eudsk\u00e9 ide\u00e1ly a posv\u00e4tn\u00e9 z\u00e1klady kres\u0165anskej civiliz\u00e1cie (...). Na jednej strane Gr\u00e9cko u\u017e vedie tvrd\u00fd boj o zachovanie svojej slobody a \u00fazemnej celistvosti. Na druhej strane, Turecko je tv\u00e1rou v tv\u00e1r rovnakej hrozbe v neust\u00e1lom stave opatrnosti. Trumanova doktr\u00edna sa v skuto\u010dnosti uk\u00e1zala ako jeden z naj\u00fa\u010dinnej\u0161\u00edch faktorov v boji proti tomuto \u00fatoku. Vyz\u00fdvam v\u0161etk\u00fdch Ameri\u010danov, aby podporili \u00fasilie prezidenta Trumana (...). Zabudn\u00fa\u0165 na t\u00fato posv\u00e4tn\u00fa povinnos\u0165 v kritickom \u010dase sa bude rovna\u0165 opusteniu a zanechaniu poz\u00edcie v najposv\u00e4tnej\u0161ej bitke, ak\u00e1 sa kedy viedla na obranu ide\u00e1lov kres\u0165anstva.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">O tom, ak\u00fa \u00falohu bude nov\u00fd patriarcha zohr\u00e1va\u0165 v \u010dase studenej vojny, e\u0161te viac vypovedalo jeho rozl\u00fa\u010dkov\u00e9 stretnutie s americk\u00fdm prezidentom Harrym Trumanom v Bielom dome, po\u010das ktor\u00e9ho si vymenili srde\u010dn\u00e9 \u017eelania a po\u010fakovania.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Pr\u00edchod do Istanbulu<br>26. janu\u00e1ra 1949 priletelo do Istanbulu lietadlo poskytnut\u00e9 prezidentom Trumanom, na palube ktor\u00e9ho bol novozvolen\u00fd ekumenick\u00fd patriarcha Atenagoras v sprievode Trumanovho osobitn\u00e9ho pobo\u010dn\u00edka plukovn\u00edka Charlesa Mara. Ke\u010f lietadlo predt\u00fdm prelietalo nad gr\u00e9ckym vzdu\u0161n\u00fdm priestorom, kr\u00e1\u013e Pavol a patriarcha si vymenili pozdravy. Prijatie prefektom Kon\u0161tant\u00ednopolu a ve\u013ek\u00fdm po\u010dtom prich\u00e1dzaj\u00facich kres\u0165anov a mnoh\u00fdch moslimov, mo\u017eno aj zo zvedavosti, bolo \u00fa\u017easn\u00e9. Patriarcha pri vystupovan\u00ed z lietadla zaujal v\u0161etk\u00fdch t\u00fdm, \u017ee hovoril nielen po gr\u00e9cky, ale aj po turecky a vyjadril svoje uznanie americk\u00fdm a tureck\u00fdm \u00faradom.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><a href=\"https:\/\/chrystus.pl\/sk\/modlitwa-ktora-dziala-natychmiast\/\">Okam\u017eite<\/a> Potom sa obrovsk\u00e1 kol\u00f3na vydala na centr\u00e1lne istanbulsk\u00e9 n\u00e1mestie Taksim, kde Atenagoras polo\u017eil veniec k soche Kemala Atat\u00fcrka s kvetmi, ktor\u00e9, ako bolo ozn\u00e1men\u00e9, s\u00e1m odrezal zo z\u00e1hrad Bieleho domu. Na nasleduj\u00faci de\u0148, 27. janu\u00e1ra 1949, bol intronizovan\u00fd. Jedn\u00fdm z jeho prv\u00fdch krokov bola cesta vlakom do Ankary, kde sa stretol s prezidentom Ismetom Inonuom a odovzdal mu osobn\u00e9 posolstvo od prezidenta Trumana.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Jeho pr\u00e1ca<br>Dzia\u0142alno\u015b\u0107 Athenagorasa w umacnianiu misji wewn\u0119trznej w klimacie archidiecezji konstantynopolita\u0144skiej by\u0142a znacz\u0105ca. Zreorganizowa\u0142 Szko\u0142\u0119 Teologiczn\u0105 w Halki, mianuj\u0105c nowych profesor\u00f3w i kszta\u0142c\u0105c kadr\u0119 naukow\u0105, a tak\u017ce pr\u0119\u017cnie poprawi\u0142 stosunki z w\u0142adzami tureckimi. W czasie jego patriarchatu nast\u0105pi\u0142a pe\u0142niejsza organizacja parafii prawos\u0142awnych za granic\u0105, z podniesieniem metropolii w Tyatyrze (Europa Zachodnia) i Australii do rangi archidiecezji, kt\u00f3re wspiera\u0142 biskupami pomocniczymi. W 1959 roku odwiedzi\u0142 prezbiteria\u0144skie patriarchaty Bliskiego Wschodu (Aleksandria, Antiochia i Jerozolima), a w 1951 i 1960 roku przygotowa\u0142 \u015awi\u0119t\u0105 mirr\u0119. W 1965 roku za\u0142o\u017cy\u0142 Patriarchaln\u0105 Fundacj\u0119 Studi\u00f3w Patrystycznych przy klasztorze Vlatadon w Salonikach, w 1966 roku Centrum Prawos\u0142awne w Chambezy w Genewie, a w 1968 roku Prawos\u0142awn\u0105 Akademi\u0119 na Krecie.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Mimo presti\u017cu i mi\u0119dzynarodowego uznania, jakie patriarchat zyska\u0142 za patriarchatu Athenagorasa, po\u0142\u0105czy\u0142o si\u0119 to ze smutnymi wydarzeniami z 6 i 7 wrze\u015bnia 1955 r., tzw. zamieszkami wrze\u015bniowymi, kiedy to turecki t\u0142um, kierowany &#8222;z g\u00f3ry&#8221;, jak udowodniono w procesie Adnana Menderesa w 1961 r., zaatakowa\u0142 greckie sklepy, domy i ko\u015bcio\u0142y, dopuszczaj\u0105c si\u0119 rozleg\u0142ych zniszcze\u0144 i grabie\u017cy. Od tych wydarze\u0144, pod coraz wi\u0119kszym naciskiem pa\u0144stwa tureckiego, Grecy ze Stambu\u0142u byli stopniowo zmuszani do opuszczenia swoich dom\u00f3w. Incydenty te wywo\u0142a\u0142y napi\u0119cie mi\u0119dzy Grecj\u0105 a Turcj\u0105, pog\u0142oski o usuni\u0119ciu Patriarchatu z Turcji i wzgl\u0119dne och\u0142odzenie dotychczas wspieraj\u0105cego czynnika ameryka\u0144skiego. Patriarcha Athenagoras zosta\u0142 opisany jako b\u0119d\u0105cy w stanie szoku po wrze\u015bniowych wydarzeniach, unikaj\u0105cy zwo\u0142ania synodu i w \u017ca\u0142obie wstrzymuj\u0105cy si\u0119 od wszelkich oficjalnych nabo\u017ce\u0144stw przez p\u00f3\u0142tora roku, a\u017c do Wielkanocy 1957 roku.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V j\u00fali 1958, po smrti arcibiskupa Michala, sa dostal do konfliktu so synodou v ot\u00e1zke jeho n\u00e1stupcu. Synoda podporila kandidat\u00faru metropolitu Melitona z Imbrosu a Tenedosu, zatia\u013e \u010do patriarcha Atenagoras podporil biskupa Jakuba z Melity. Konflikt dospel a\u017e do bodu, ke\u010f patriarcha rozpustil synodu a prepustil v\u0161etk\u00fdch nespokojencov. Potom vymenoval \u0161es\u0165\u010dlenn\u00fa synodu, ktor\u00e1 zvolila Jakuba. T\u00e1to synoda platila do okt\u00f3bra 1959.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V septembri 1961 zvolal na Rodose prv\u00fa panortodoxn\u00fa konferenciu, prv\u00fa zo s\u00e9rie pr\u00edpravn\u00fdch konferenci\u00ed na panortodoxn\u00fa synodu, ktor\u00e1 bola \u00faspe\u0161ne ukon\u010den\u00e1: Vyhl\u00e1sila jednotu pravosl\u00e1vnych, potvrdila pr\u00e1vo ekumenick\u00e9ho patriarch\u00e1tu zvol\u00e1va\u0165 tak\u00e9to synody, posilnila vz\u0165ahy s predchalced\u00f3nskymi cirkvami a uk\u00e1zala pravosl\u00e1vie ako pevn\u00fa silu, ktor\u00e1 prelomila svoj lokalizmus. Nasledovala druh\u00e1 pravosl\u00e1vna konferencia v septembri 1963 a tretia pravosl\u00e1vna konferencia v novembri 1964.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V roku 1963 nav\u0161t\u00edvil ekumenick\u00fd patriarcha Atenagoras horu Athos pri pr\u00edle\u017eitosti osl\u00e1v tis\u00edcro\u010dia mn\u00ed\u0161skeho stavu a potom Gr\u00e9cko. D\u0148a 30. j\u00fana odcestoval gr\u00e9ckou vojnovou lo\u010fou z hory Athos do Falira. Tam ho prijal kr\u00e1\u013e Pavlos a z\u00e1stupcovia vl\u00e1dy a dav ho povzbudzoval na ceste do At\u00e9n. Bola to jeho prv\u00e1 n\u00e1v\u0161teva Gr\u00e9cka od jeho n\u00e1stupu na ekumenick\u00fd tr\u00f3n v roku 1949. Nasledovala doxol\u00f3gia v at\u00e9nskej metropole, prv\u00e1 s ekumenick\u00fdm patriarchom v dejin\u00e1ch modern\u00e9ho gr\u00e9ckeho \u0161t\u00e1tu. Potom nav\u0161t\u00edvil Rodos, Karpathos, Kr\u00e9tu, Korfu, Epirus a Maced\u00f3nsko a v\u0161ade bol nad\u0161ene prijat\u00fd. Najdoj\u00edmavej\u0161ou zast\u00e1vkou na jeho turn\u00e9 bola n\u00e1v\u0161teva jeho rodiska Vasiliko Pogoni.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Medzikres\u0165ansk\u00e9 dial\u00f3gy<br>Patriarcha Atenagoras bol akt\u00edvny v ekumenickom hnut\u00ed a usiloval sa o nadviazanie lep\u0161\u00edch vz\u0165ahov medzi kres\u0165anmi. Preto posilnil spolupr\u00e1cu so Svetovou radou cirkv\u00ed, ktor\u00e1 bola zalo\u017een\u00e1 kr\u00e1tko pred jeho zvolen\u00edm, a zriadil St\u00e1lu deleg\u00e1ciu ekumenick\u00e9ho patriarch\u00e1tu v jej s\u00eddle v \u017deneve, na ktorej \u010delo postavil biskupa Jakuba z Melitu.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">W ramach deklarowanego zamiaru dotarcia do Ko\u015bcio\u0142a rzymskokatolickiego Athenagoras wykona\u0142 kilka wst\u0119pnych ruch\u00f3w za czas\u00f3w papie\u017ca Piusa XII, kt\u00f3re jednak nie przynios\u0142y \u017cadnego efektu. Jego nast\u0119pca, Jan XXIII, by\u0142 bardziej pozytywny i nawet zaprosi\u0142 Ko\u015bci\u00f3\u0142 prawos\u0142awny do wys\u0142ania przedstawicieli\/obserwator\u00f3w na Sob\u00f3r Watyka\u0144ski II. Zbli\u017cenie przyspieszy\u0142o jednak po \u015bmierci Jana XXIII (3 czerwca 1963) i wyborze jego nast\u0119pcy, Paw\u0142a VI. Pierwszym merytorycznym krokiem by\u0142o jego spotkanie z papie\u017cem Paw\u0142em VI w niedzielny wiecz\u00f3r, 5 stycznia 1964 r., w delegaturze Stolicy Apostolskiej na G\u00f3rze Oliwnej w Jerozolimie, kt\u00f3re odby\u0142o si\u0119 wed\u0142ug \u015bcis\u0142ego protoko\u0142u. Ich drugie spotkanie mia\u0142o miejsce nast\u0119pnego dnia w Patriarchacie Jerozolimy, w bardziej swobodnej atmosferze. Obaj przyw\u00f3dcy chrze\u015bcija\u0144scy stwierdzili, \u017ce droga do jedno\u015bci mi\u0119dzy oboma Ko\u015bcio\u0142ami jest d\u0142uga i trudna, ale zgodzili si\u0119 na powo\u0142anie komisji, kt\u00f3ra b\u0119dzie promowa\u0107 dialog mi\u0119dzy nimi. Dwaj przyw\u00f3dcy Ko\u015bcio\u0142a odbyli trzecie nieformalne spotkanie na ulicach Jerozolimy przy wiwatach wiernych. By\u0142 to pierwszy krok w procesie dialogu.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Toto symbolick\u00e9 stretnutie po prv\u00fdkr\u00e1t od schizmy v roku 1054 otvorilo mo\u017enos\u0165 skuto\u010dn\u00e9ho dial\u00f3gu medzi pravosl\u00e1vnymi a r\u00edmskokatol\u00edkmi. Potom, 7. decembra 1965, v de\u0148 ofici\u00e1lneho ukon\u010denia Druh\u00e9ho vatik\u00e1nskeho koncilu, sa sl\u00e1vnosti zru\u0161enia anat\u00e9my 1054 konali s\u00fa\u010dasne v Bazilike sv\u00e4t\u00e9ho Petra v R\u00edme a v patriarch\u00e1lnom chr\u00e1me sv\u00e4t\u00e9ho Juraja vo Fan. Patriarcha Atenagoras pre\u010d\u00edtal akt o odvolan\u00ed a p\u00e1pe\u017e Pavol VI. pre\u010d\u00edtal p\u00e1pe\u017esk\u00fd spis. Zru\u0161enie anat\u00e9my vyvolalo mnoh\u00e9 reakcie a dokonca aj preru\u0161enie spomienky na patriarchu Atenagora pravosl\u00e1vnymi biskupmi dokonca z hory Athos, ktor\u00ed videli ekumenizmus vnucovan\u00fd pravosl\u00e1viu.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">25. j\u00fala 1967 p\u00e1pe\u017e Pavol VI. ofici\u00e1lne nav\u0161t\u00edvil Phanar. D\u0148a 28. okt\u00f3bra toho ist\u00e9ho roku, po n\u00e1v\u0161teve patriarch\u00e1tov Srbska, Rumunska a Bulharska, patriarcha Atenagoras op\u00e4toval n\u00e1v\u0161tevu n\u00e1v\u0161tevou Vatik\u00e1nu. Jeho cesta pokra\u010dovala do \u0160vaj\u010diarska, kde sl\u00e1vnostne otvoril pravosl\u00e1vne centrum ekumenick\u00e9ho patriarch\u00e1tu v Chambezy v \u017deneve, a potom do Lond\u00fdna, kde sa stretol s pr\u00edmasom anglik\u00e1nskej cirkvi.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Posledn\u00e9 roky a smr\u0165<br>D\u0148a 28. j\u00fana 1972 utrpel patriarcha Atenagoras zlomeninu stehna. Hoci mu o\u0161etruj\u00faci lek\u00e1ri odporu\u010dili, aby odi\u0161iel do Viedne, odmietol. Jeho zdravotn\u00fd stav sa skomplikoval a nakoniec 7. j\u00fala 1972 zomrel.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Athenagoras (z domu Aristocles Spyrou, 25 marca\/6 kwietnia 1886 &#8211; 7 lipca 1972) by\u0142 ekumenicznym patriarch\u0105 Konstantynopola od 1 listopada 1948 do 7 lipca 1972. Dane biograficzneUrodzi\u0142 si\u0119 25 marca\/6 kwietnia 1886 roku w Tsaraplanie (obecnie Vasiliko) w Epirze, kt\u00f3ry w tym czasie by\u0142 jeszcze terytorium Imperium Osma\u0144skiego. Jego ojciec, Mateusz, by\u0142 lekarzem, a matka, &hellip;<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_faqm_faq_html":"","_faqm_faq_schema":"","_faqm_schema_mode":"","_faqm_enabled":false,"_faqm_html_hash":"","_faqm_body_hash":"","footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-2363","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-uncategorized"],"yoast_head":"<!-- This site is optimized with the Yoast SEO plugin v28.4 - https:\/\/yoast.com\/product\/yoast-seo-wordpress\/ -->\n<title>Patriarcha Athenagoras - Chrystus<\/title>\n<meta name=\"description\" content=\"Athenagoras (z domu Aristocles Spyrou, 25 marca\/6 kwietnia 1886 - 7 lipca 1972) by\u0142 ekumenicznym patriarch\u0105 Konstantynopola od 1 listopada 1948 do 7 lipca\" \/>\n<meta name=\"robots\" content=\"index, follow, max-snippet:-1, max-image-preview:large, max-video-preview:-1\" \/>\n<link rel=\"canonical\" href=\"https:\/\/chrystus.pl\/sk\/patriarcha-atenagoras\/\" \/>\n<meta property=\"og:locale\" content=\"sk_SK\" \/>\n<meta property=\"og:type\" content=\"article\" \/>\n<meta property=\"og:title\" content=\"Patriarcha Athenagoras - Chrystus\" \/>\n<meta property=\"og:description\" content=\"Athenagoras (z domu Aristocles Spyrou, 25 marca\/6 kwietnia 1886 - 7 lipca 1972) by\u0142 ekumenicznym patriarch\u0105 Konstantynopola od 1 listopada 1948 do 7 lipca\" \/>\n<meta property=\"og:url\" content=\"https:\/\/chrystus.pl\/sk\/patriarcha-atenagoras\/\" \/>\n<meta property=\"og:site_name\" content=\"Chrystus\" \/>\n<meta property=\"article:published_time\" content=\"2022-12-07T20:52:55+00:00\" \/>\n<meta property=\"article:modified_time\" content=\"2022-12-07T20:52:58+00:00\" \/>\n<meta name=\"author\" content=\"Samarytanka\" \/>\n<meta name=\"twitter:card\" content=\"summary_large_image\" \/>\n<meta name=\"twitter:label1\" content=\"Autor\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data1\" content=\"Samarytanka\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:label2\" content=\"Predpokladan\u00fd \u010das \u010d\u00edtania\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data2\" content=\"11 min\u00fat\" \/>\n<!-- \/ Yoast SEO plugin. -->","yoast_head_json":{"title":"Patriarcha Atenagoras - Kristus","description":"Atenagoras (roden\u00fd Aristokles Spyrou, 25. marca\/6. apr\u00edla 1886 - 7. j\u00fala 1972) bol ekumenick\u00fd patriarcha Kon\u0161tant\u00ednopolu od 1. novembra 1948 do 7. j\u00fala","robots":{"index":"index","follow":"follow","max-snippet":"max-snippet:-1","max-image-preview":"max-image-preview:large","max-video-preview":"max-video-preview:-1"},"canonical":"https:\/\/chrystus.pl\/sk\/patriarcha-atenagoras\/","og_locale":"sk_SK","og_type":"article","og_title":"Patriarcha Athenagoras - Chrystus","og_description":"Athenagoras (z domu Aristocles Spyrou, 25 marca\/6 kwietnia 1886 - 7 lipca 1972) by\u0142 ekumenicznym patriarch\u0105 Konstantynopola od 1 listopada 1948 do 7 lipca","og_url":"https:\/\/chrystus.pl\/sk\/patriarcha-atenagoras\/","og_site_name":"Chrystus","article_published_time":"2022-12-07T20:52:55+00:00","article_modified_time":"2022-12-07T20:52:58+00:00","author":"Samarytanka","twitter_card":"summary_large_image","twitter_misc":{"Autor":"Samarytanka","Predpokladan\u00fd \u010das \u010d\u00edtania":"11 min\u00fat"},"schema":{"@context":"https:\/\/schema.org","@graph":[{"@type":"Article","@id":"https:\/\/chrystus.pl\/patriarcha-athenagoras\/#article","isPartOf":{"@id":"https:\/\/chrystus.pl\/patriarcha-athenagoras\/"},"author":{"name":"Samarytanka","@id":"https:\/\/chrystus.pl\/#\/schema\/person\/e2e742452b8b7b2bcd23ea180671d27a"},"headline":"Patriarcha Athenagoras","datePublished":"2022-12-07T20:52:55+00:00","dateModified":"2022-12-07T20:52:58+00:00","mainEntityOfPage":{"@id":"https:\/\/chrystus.pl\/patriarcha-athenagoras\/"},"wordCount":2097,"publisher":{"@id":"https:\/\/chrystus.pl\/#organization"},"articleSection":["Uncategorized"],"inLanguage":"sk-SK"},{"@type":"WebPage","@id":"https:\/\/chrystus.pl\/patriarcha-athenagoras\/","url":"https:\/\/chrystus.pl\/patriarcha-athenagoras\/","name":"Patriarcha Atenagoras - Kristus","isPartOf":{"@id":"https:\/\/chrystus.pl\/#website"},"datePublished":"2022-12-07T20:52:55+00:00","dateModified":"2022-12-07T20:52:58+00:00","description":"Atenagoras (roden\u00fd Aristokles Spyrou, 25. marca\/6. apr\u00edla 1886 - 7. j\u00fala 1972) bol ekumenick\u00fd patriarcha Kon\u0161tant\u00ednopolu od 1. novembra 1948 do 7. j\u00fala","breadcrumb":{"@id":"https:\/\/chrystus.pl\/patriarcha-athenagoras\/#breadcrumb"},"inLanguage":"sk-SK","potentialAction":[{"@type":"ReadAction","target":["https:\/\/chrystus.pl\/patriarcha-athenagoras\/"]}]},{"@type":"BreadcrumbList","@id":"https:\/\/chrystus.pl\/patriarcha-athenagoras\/#breadcrumb","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Strona g\u0142\u00f3wna","item":"https:\/\/chrystus.pl\/"},{"@type":"ListItem","position":2,"name":"Patriarcha Athenagoras"}]},{"@type":"WebSite","@id":"https:\/\/chrystus.pl\/#website","url":"https:\/\/chrystus.pl\/","name":"Kristus","description":"Boh, M\u00e1ria, Je\u017ei\u0161, prij\u00edmanie a \u010fal\u0161ie","publisher":{"@id":"https:\/\/chrystus.pl\/#organization"},"potentialAction":[{"@type":"SearchAction","target":{"@type":"EntryPoint","urlTemplate":"https:\/\/chrystus.pl\/?s={search_term_string}"},"query-input":{"@type":"PropertyValueSpecification","valueRequired":true,"valueName":"search_term_string"}}],"inLanguage":"sk-SK"},{"@type":"Organization","@id":"https:\/\/chrystus.pl\/#organization","name":"Christ.pl","url":"https:\/\/chrystus.pl\/","logo":{"@type":"ImageObject","inLanguage":"sk-SK","@id":"https:\/\/chrystus.pl\/#\/schema\/logo\/image\/","url":"https:\/\/chrystus.pl\/wp-content\/uploads\/2019\/03\/chrystus-bog-maryja-komunia-bierzmowanie.jpg","contentUrl":"https:\/\/chrystus.pl\/wp-content\/uploads\/2019\/03\/chrystus-bog-maryja-komunia-bierzmowanie.jpg","width":1920,"height":1280,"caption":"Chrystus.pl"},"image":{"@id":"https:\/\/chrystus.pl\/#\/schema\/logo\/image\/"}},{"@type":"Person","@id":"https:\/\/chrystus.pl\/#\/schema\/person\/e2e742452b8b7b2bcd23ea180671d27a","name":"Samarit\u00e1nka"}]}},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/chrystus.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2363","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/chrystus.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/chrystus.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/chrystus.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/chrystus.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2363"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/chrystus.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2363\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/chrystus.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2363"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/chrystus.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2363"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/chrystus.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2363"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}