Zo stránok Písma sa dozvedáme o osude Judáša po tom, ako vydal Ježiša veľkňazom, farizejom a Pilátovi. Evanjelista Matúš píše, že "hodil strieborné do stánku, odišiel, potom odišiel a obesil sa". O niečo viac sa dozvedáme zo Skutkov apoštolov, prvá kapitola, verš 18. Prečo sa teda Judáš obesil?
O dva verše skôr, v Matúšovom evanjeliu, má umiestnenie Scéna, v ktorej Judáš začne ľutovať svoj čin, keď sa dozvie, že Ježiš Je odsúdený na trest smrti. Prichádza k veľkňazom, aby im odovzdal striebro, a hovorí im, že zhrešil. Všetku vinu hodili na neho a tvrdili, že je to jeho problém. Z opisu tejto udalosti teda môžeme usúdiť, že Judáš si uvedomil, čo zlé urobil, a chcel to napraviť. On však vedel, že to nie je možné, a tak pochyboval o Božom milosrdenstve a vzal si život, pretože pre seba nevidel žiadnu budúcnosť.
Hriech sám o sebe nám cestu k Bohu navždy nezatvára. Jeho milosrdenstvo nám môže pomôcť, aby sme to skúsili znova - príkladom, ktorý stojí v protiklade k Judášovmu správaniu, je svätý Peter, ktorý trikrát zaprel Ježiša. On však nepochyboval a dovolil Bohu konať. Prijal odpustenie a stal sa hlavou Cirkvi na zemi.
