Je prejavovanie hriechom? Človek je považovaný za najdokonalejšiu bytosť stvorenú Bohom. Ako jediní zo všetkých tvorov sme obdarení rozumom a slobodnou vôľou. Táto jedinečnosť so sebou prináša určité povinnosti. Keďže máme rozum a sme schopní robiť vedomé rozhodnutia, sme plne zodpovední za ich dôsledky.
Boh dal človeku dôvod, aby ho používal. Nepoužívanie rozumu je preto hriechom. Človek ako mysliaca bytosť by sa mal naučiť rozlišovať medzi dobrom a zlom. Je zrejmé, že ukazovateľ, ktorý Boh zanechal ľuďom, aby im pomohol robiť správne rozhodnutia, je Dekalóg.
To, či je demonštrácia hriechom, závisí od dôvodu, pre ktorý demonštrujeme. Manifestácia na obranu kresťanských hodnôt, na obranu práv, slobody a dôstojnosti druhých sa vždy považuje za dobrý skutok. Problém nastáva, keď sa prejavujeme v obrane hodnôt, ktoré sú nezlučiteľné s katolicizmom. Potom sa to môže považovať za hriech. Na to, či je prejav hriechom, majú vplyv naše úmysly. Ak konáme zo správnych a morálne oprávnených pohnútok - o hriechu nemôže byť ani reči.
Na druhej strane môžeme za hriech určite označiť demonštráciu za vlastné, často primitívne a prázdne zisky. Demonštrácia by sa mala vždy konať na obranu inej osoby alebo celých sociálnych skupín. Nemalo by to byť v rozpore so všeobecným záujmom. Prejavovanie vlastných záujmov je prejavom pýcha i chamtivosť.