Prečo krst Poľska nebola strata, ale zisk? To je pomerne zložitá otázka. K tejto téme možno pristupovať z mnohých uhlov pohľadu. Najdôležitejšie otázky sme už uviedli v prvých dvoch odsekoch.
Krst Poľsko bolo v tom čase v meradle našej krajiny bezprecedentnou udalosťou. Táto udalosť posunula našu krajinu na inú úroveň. Išlo najmä o vzťahy s vtedajšou Európou, a to hlavne s našimi západnými a južnými susedmi, ktorými boli Nemci a Česi. Po prvé, aliancie. Poľsko získavalo obrovské postavenie v rokovaniach s inými krajinami nielen o vojnách, ale aj o spojenectve. Argument obrany kresťanskej viery, ktorý sa predtým tak silno používal, už neplatil, keď bola naša krajina vyhlásená za vojnový stav alebo dokonca za obyčajné plienenie. Samotný krst pozdvihol hodnosť nášho panovníka. Výsledkom bolo aj nadviazanie vzťahov s pápežom, ktorý bol v tom čase vo svete veľmi dôležitý a od ktorého veľa záviselo. Poľský štát bol vtedy uznaný za misijné územie, priamo podriadené pápežovi. Misie priniesli našej krajine veľa dobrého v podobe západných kultúrnych vplyvov. To následne viedlo k obrovskému rozvoju našich krajín, štruktúry a celého poľského štátu. Krst Poľska znamenal aj zjednotenie mnohých vnútorných záležitostí, čo v konečnom dôsledku viedlo k zjednoteniu poľského národa. V Poznani vzniklo prvé biskupstvo, organizovali sa prvé cirkevné štruktúry a mnohé záležitosti priamo či nepriamo viedli k ďalšiemu rozvoju nášho štátu.