Fotios II. (narodený ako Dimitrios Maniatis, 1874 - 29. decembra 1935) bol ekumenickým konštantínopolským patriarchom od 7. októbra 1929 do 29. decembra 1935.

Životopisné údaje
Narodil sa v Prigipo v roku 1874. Základné vzdelanie absolvoval v Prigipe, potom chodil do nemecko-švajčiarskej školy v Galate a nakoniec na Zarifeio Gymnasium v Plovdive. Študoval teológiu na univerzite v Aténach a filozofiu na univerzite v Mníchove. Hovoril grécky, turecky, francúzsky, nemecky a bulharsky.

V roku 1902 bol vysvätený za diakona svojím strýkom, vtedajším metropolitom Fotiom z Plovdivu, ktorý mu dal názov. Zostal v tejto metropole, kde dosiahol úrad protosygéla. Potom bol vymenovaný za patriarchálneho exarchu v Plovdive v období rokov 1906-1914, počas ktorého boli duchovní patriarchátu prenasledovaní z Bulharska a Rumélie. V roku 1914 ho napadol dav Bulharov a opustil krajinu.

V roku 1915 bol zvolený za pomocného biskupa v Irinopole, pomocníka svojho strýka, ktorý bol medzitým preložený do metropolie Kozani. V roku 1924 bol zvolený za biskupa vo Filadelfii a v nasledujúcom roku bol preložený do metropolie Derka. Pri voľbe patriarchu 1. júla 1925 sa turecké úrady postavili proti akejkoľvek kandidatúre kvôli jeho službe v metropolite na gréckom území.

Patriarchát
Dňa 7. októbra 1929 bol zvolený za ekumenického patriarchu a v ten istý deň intronizovaný.

Počas jeho patriarchátu sa obnovili vzťahy medzi Gréckom a Tureckom vďaka aktivitám Eleftheriosa Venizelosa a Kemala Atatürka. Samotný Eleftherios Venizelos navštívil patriarchu Fotiosa, keď v októbri pricestoval do Turecka na podpis grécko-tureckej zmluvy o priateľstve, pričom táto návšteva bola historická, keďže to bolo prvýkrát, čo grécky politik navštívil Fanar.

Bolo to počas jeho patriarchátu, že mali umiestnenie udalosti okolo Papa Euthy, kňaz, ktorý vzal svätý kostol Panny Márie Kafatiani v Galate a zriadená tzv. tureckej pravoslávnej cirkvi, pričom po prvýkrát bol titul "ekumenický patriarcha" tureckými štátnymi orgánmi spochybnený a bol presadzovaný titul "protopapier" (baspapaz). Patriarcha Fotios na túto výzvu reagoval ostro a viac ako rok odmietal otvárať listy, ktoré neboli adresované "patriarchovi" alebo "ekumenickému patriarchovi". Napokon bol v roku 1934 prijatý zákon, ktorý zakazoval všetkým náboženským predstaviteľom v Turecku nosiť kňazský odev mimo miesta bohoslužieb, s výnimkou prefektov denominácií (ekumenický patriarcha, archimufti, hlavný rabín). V reakcii na tento zákaz sa patriarcha Fotios vyhýbal odchodu z patriarchálnej stolice, aby sa vyhol sprevádzaniu duchovných bez kňazského rúcha.

V rámci Fotygových medzikresťanských iniciatív boli všetky pravoslávne cirkvi zastúpené na kongrese anglikánskej cirkvi v Lambethe v apríli 1930. Podnikol tiež iniciatívy na obnovenie príprav na zvolanie celoslovenského pravoslávneho koncilu, ktorý by riešil rôzne otázky, ako napríklad kalendárnu otázku, situáciu v Ruskej cirkvi, vzťahy s heterodoxnými, podmienky udelenia autokefálie atď. Preto 8. júna 1830 zvolala do Vatopedského monastiera predbežnú medzipravoslávnu komisiu, ktorej členmi boli zástupcovia všetkých pravoslávnych cirkví okrem Ruskej cirkvi.

Patriarcha Fotios sa tiež postaral o normalizáciu situácie, ktorá už roky panovala v americkej cirkvi, ktorá bola rozdelená medzi venizeliánov, vedených arcibiskupom Alexandrom, ktorého vybral patriarchát, a rojalistov, vedených metropolitom Germanosom zo Sparty, ktorého poslala grécka cirkev. Na vyriešenie tohto problému poslal v roku 1930 za exarchu korintského metropolitu Damaskinosa Papandrea. Synoda patriarchátu potom zvolila vtedajšieho metropolitu Atenagora z Korfu za nového arcibiskupa Ameriky.

Patriarcha Fotios II. zomrel 29. decembra 1935.

Marketing náboženského obsahu a ďalšie
Umelá inteligencia