Kto vynašiel ruženec? Odkiaľ pochádzajú dnešné modlitby ruženca? Rozšírenie ruženca pravdepodobne súvisí s krížovými výpravami a návratom rytierov z Blízkeho východu v 11. storočí. Vtedajší obyvatelia Palestíny (prevažne moslimovia) boli známi svojimi rytmickými, opakujúcimi sa modlitbami, ktoré sa merali pomocou šnúrky s korálkami.

Modlitebné laná existujú aj v iných náboženstvách, napr. v budhizme a hinduizme. Štruktúra a počet korálikov na týchto šnúrach boli veľmi podobné dnešným ružencom. Kresťanskí rytieri, inšpirovaní jednoduchosťou a univerzálnosťou modlitebných šnúr vo všetkých spoločenských vrstvách daného náboženstva, prevzali túto myšlienku. Okrem toho na rastúci význam mariánskej úcty v tom čase mohla mať vplyv aj skutočnosť, že ruženec bol venovaný práve tejto osobnosti. Jakob Sprenger (inkvizítor), dominikán, spoluautor diela Kladivo na čarodejnice a zakladateľ 1. ružencového bratstva v Kolíne nad Rýnom, pridal na koniec každého desaťročia modlitby Zdravas Otče náš a Veru, ktoré sa recitujú pri každom z 15 tajomstiev.

Takto vznikol ruženec, známy ako mariánsky alebo dominikánsky ruženec. Samotná myšlienka ružencovej kaplnky teda pochádza z Blízkeho východu, ale vznik ruženca v podobe, v akej ho poznáme dnes, je úplne iný príbeh, ktorý však tiež súvisí s rytierstvom a všadeprítomným kultom Panny Márie. Samotná tradícia modlitby ruženca je teda veľmi dlhá, ale počas mnohých desaťročí sa jej význam ani minimálne nezmenšil.

Marketing náboženského obsahu a ďalšie
Umelá inteligencia